Uhorsko a Sedmohradsko

Pekelná slípka (našiel som reklamu na nejaký fastfood). Tá podoba so sliepkou na minci...

Podobá se hodně.

Breisgau to jsem si musel vygůůglit. (To vypadá jako islandština )
Levému břehu Rýna se říká Alsasko a pravému Breisgau.
Název je zpravidla odvozován od keltského vlastního jména Brisios, objevuje se také v označení místního germánského kmene Brisgavi, o kterém se zmiňuje ve čtvrtém století našeho letopočtu římský letopisec Ammianus Marcellinus. Ve středověku bylo Breisgau součástí Švábského vévodství.
Nejteplejší část Německa, klima umožňuje pěstování dokonce i tabáku. Vedro a kouř - jako v pekle. To vysvětluje tu ďábelskou slepici!
Musím nějak krmit umělou inteligenci. Že bych napsal aprílový článek na Osla? Znalost Ameriky před Kolumbem. Lenochod dvouprstý v kostele, tabáková slepice na minci .... a něco dalšího by se určitě našlo.

Info k miniseriálu o minciach s veľkonočným motívom čerpám najmä z článku Veľkonočné mystérium na arpádovskom "nemom" obole (Gábor Ferenc Soltész, Denarius, 2013).
Na úvod treba spomenúť, že povinná výmena mincí (nových menej kvalitných za staré kvalitejšie), tzv. renovatio monetae, ktorou kráľ okrádal vlastné obyvateľstvo sa uskutočňovala práve v období Veľkej noci. Okrem znižovania obsahu striebra sa zmenšovala aj minca, takže denáre v 12.storočí vyzerajú viac ako oboly. Pre porovnanie je na foto denár Gejzu II. a denár sv.Ladislava. Na takto malej ploche mal rezač dostatok miesta ledva na jednoduchý obraz pozostávajúci z bodiek, čiarok, klinov alebo oblúkov. Keďže na opis miesta nezvýšilo, označujú sa tieto mince ako nemé.

Typickými veľkonočnými motívmi, ktoré sa podľa stupňa štylizácie dajú na minciach relatívne jednoducho identifikovať sú napríklad baránok boží alebo kalvária.

Štefan II., denár (Huszár 47)



Ladislav IV., viedenský fenig (Huszár 403)

Osobitnú skupinu tvoria razby, kde mincový obraz na prvý pohľad pripomína všeličo, len nie Veľkú noc. Tento motív sa opakuje u viacerých panovníkov po celú 2.polovicu 12.storočia. Je to trochu zložitejšie, takže najprv mince...

Gejza II. (1141 – 1162), Huszár 139


Štefan III. (1162 – 1172), Huszár 140


Belo III. (1172 – 1196), Huszár 186

Ladislav IV., viedenský fenig (Huszár 403)

ale jo, vidim tam konečně toho berana

Priradenie tejto razby do Uhorska je trochu diskutabilné. Za hovorí to, že na reverze je rastlinný veniec, v ktorého strede je hebrejské písme Tet, čo sa predpokladá, že je začiatočné písmeno židovského nájomcu mincovne. Tento motív sa na uhorských minciach s opisom objavuje. Zároveň ikonografia baránka nesie totožné znaky s razbami Bela IV. Napríklad baránkova hlava je vytvorená podobným puncovaním ako sa používa pre panovníka alebo sfingu (viď obrázok denára Bela IV.).
Proti hovorí metrológia, teda fakt, že v Uhorsku sa fenigy napodobňovali len po obrazovej stránke. Z pohľadu hmotnosti a rýdzosti to boli ledva polfenigy. Tento môj kus má parametre ako echt viedenský fenig.
Je tiež možné, že ten židovský nájomca mal v prenájme nielen uhorskú ale aj niektorú rakúsku mincovňu, v ktorej razil pravé fenigy, ktoré boli ikonograficky zhodné s uhorskou napodobeninou.

Ale späť k Veľkej noci.
Averz tých troch denárov je vodorovne rozdelený na dve polovice. Na prvý pohľad sa to určite nezdá, ale v mincovom obraze je v zmesi bodiek, čiarok, oblúkov a klinov ukrytý tak Veľký piatok (horná polovica) ako aj Veľkonočný pondelok (spodná polovica).
Minca v tej dobe predstavovala aj nástroj štátnej a cirkevnej propagandy, preto sa dbalo na to, aké symboly sa na ňu umiestňujú. Navyše, mincovne mali v tomto období v prenájme židovskí a moslimskí minciari, ktorí, ak sa im naskytla príležitosť, opatrili razidlo puncom napr. polmesiaca alebo Dávidovej hviezdy.
V hornej polovici je vždy umiestnený centrálny kríž, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš. Niekedy sú po jeho stranách zobrazené kríže (hríbovitý tvar), na ktorých boli dvaja lotri.
Na Gejzovej minci postranné kríže chýbajú, no sú tam navyše 3 kliny, ktoré sa interpretujú ako 3 klince, ktorými bol Kristus pribitý.
Osobitnú pozornosť treba venovať dvom prípadne trom bodkočiarkam po stranách pod krížom. Scéna ukrižovania sa na obrazoch, freskách alebo ikonách zobrazovala podobne a podľa istých liturgických pravidiel. Predpokladá sa, že rytec postupoval podobne (nie je dôvod, aby tomu bolo inak), resp. sa inšpiroval niektorým z uvedených obrazov v kostole. Jedna bodkočiarka predstavuje teda apoštola Jána a druhá jeho matku.
Jedným z pravidiel je napríklad aj to, že v skupine sa zobrazujú len osoby rovnakého pohlavia. Z toho vyplýva, že dve podkočiarky vedľa seba predstavujú Ježišovu matku a Máriu Kleofášovú.

Spodná časť obrazu zobrazuje prázdny hrob, teda Ježišovo zmŕtvychvstanie. Kríže po stranách predstavujú anjelov.

Velikonoční symbolika hodně zajímavá..
Porovnání denárů Gejzy a Ladislava je opravdu síla. Krásná ukázka takzvaných křesťanských hodnot.
Z boží vůle král ....

Chlapi ja tých Arpádovcov asi nikdy do oka nedostanem. Pozerám v Adamovskom, vyzerá ako Onrej II, dávam na váhu a 0,66g by zodpovedalo... a to som ho mal ulozeneho medzi viedenskymi fenigmi.

Je moje urcenie : Huszar 290 spravne? Alebo som nieco prehliadol?

Teraz sa snad uz podarilo vlozit normalnu fotku

Toto býva zložité a často nejednoznačné.
Ondrej II. napodobňoval razby susedných území, ktoré boli v obchode obľúbené. Huszar 290 je napobenina friesachskeho fenigu, kde v obraze je biskup s mečom v obidvoch rukách. Priradenie Ondrejovi býva založené na opise, z ktorého by malo byť čitateľnych aspoň pár písmen, ktoré by smerovali k jeho mena ANDREAS.
Huszar tu má uvedenú časť opisu ..EEAIN.. Ondrejovi to bolo priradené p. Baumgartnerom v periodiku Numizmatikai Közlöny 1949-50, pravdepodobne na základe obrazu kríža s kvetmi medzi jeho ramenami, ktorý sa objavuje napríklad na denári Huszár 258. Myslím ale, že aj tento motív sa objavuje na friesachskych fenigoch.

Skús ho odvážiť, napodobeniny bývali ľahšie ako originál. Ten rozdiel bol práve dôvodom napodobňovania, resp. zdrojom zisku.

Vážil som ako prvé, minca má 0,66g. Prvé som si myslel presne to čo ty, že to treba určiť cez opis, ale Adamovský ho evidentne nepotrebuje v katalogu priraduje Ondrejovi mincu evidentne na zaklade ikonografie, to je to co ma prekvapilo...

Aha, sorry, váhu si spomenul už predtým. Tu fakt neviem. Tvoja postava má ale bodkovaný odev a v opise na reverze sa mi zdá, za sú aj iné písma ako A.
V tomto vlákne som písal o mojej napodobenine friesachskeho fenigu, kde ale na reverze je zakomponovaný uhorský znak - arpadovské brvná. Tam je priradenie do Uhorska jednoznačné.

Napadlo ma, že Miško je, myslím, aktivne v kontakte s Marekom Budajom. Zaujímalo by ma, aký má to on názor. Čo tak ho osloviť?

Marekovi som uz pisal :

"Ahoj Marek prosim nevedel by si mi poradit. S Misom predpokladame, ze sa jedna o Ondreja II, ale bez opisov si nie sme isti. Adamovsky v katalogu ma tuto mincu priradenu aj bez opisu, ale pride mi to dost odvazne tvrdenie."

Super, tak daj vedieť potom. Som veľmi zvedavý na jeho názor.

Aká náhodička.    Toto som práve objavil v ponuke jedného predajcu. Určený ho má ako nepriradený cirkevný denár z rokov 1235-1240, refernecia CNA Cj 116, bilon, hmotnosť 1,11 g.
Ten tvoj je echt štvorráz, tento je ale vystrihnutý, teda štvorráz napodobňuje.

Pravdepodobne som ho našiel. Akurát nie je ostrihaný - 1,08 g

Österrreich, Herzogtum Kärnten, St. Veit Pfennig Bernhard, 1202 - 1256
Catalog: Luschin 194 , Slg. De Wit 2657

Přidám do bestiáře
Peryton



Peryton má hlavu, parohy, krk a přední nohy jelena, má však také peří, zadní končetiny a křídla z velkého ptáka.
Perytoni údajně žili na bájném kontinentu Atlantida a jejich zobrazení je poprvé doloženo na heraldických předmětech francouzského krále Karla VI. z rodu Valois.
Peryton měl vrhat stín člověka, a to až do chvíle, kdy nějakého člověka zabil. Teprve potom začal vrhat svůj vlastní stín.

Wiki
Peryton byl poprvé pojmenován Jorge Luisem Borgesem v jeho Knize imaginárních bytostí z roku 1957 za použití fiktivního zařízení údajně dlouho ztraceného středověkého rukopisu.
Některé historické verze heraldiky francouzského krále Karla VI. obsahovaly okřídlené jeleny jako heraldické podpěry,] stejně jako některé verze pozdně středověké bitevní standarty vévodů z Bourbonu. Borges tedy zjevně není vynálezcem tohoto konceptu, i když jméno "Peryton" může být jeho dodatkem.

Ta koruna na krku, zvláštní detail.