Uhorsko a Sedmohradsko

No neviem, ale sv.Lukáš sa podľa všetkého skutočne znázorňoval s levým chvostom. Keď sa pozrieš na toho vyrezávaného z relikviára, tak tam je to úplne evidentné.

absurdne znázornené, ako sa kopytami drží
Z jakého století je malba?
Důkaz objevení Jižní Ameriky
Lenochod dvouprstý (Choloepus didactylus)

Fresky vraj zo 14.-15. storočia.

A namalovali je potomci mnichů, kteří do Ameriky dopluli na koženém člunu.

Stredo, čo hovoríš na tento denár Márie?

Nevyzera ani trochu normalne. Musel by som ho mat v ruke, ale v takomto prevedeni som ziadny nevidel. Pismo, perlovce vsetko je inak. Prva reakcia bola “fake” ale som opatrny musel by som ho vidiet. Pocitivo som z neho nervozny. Co to je?

Narazil som na to v nejakom maďarskom numizmatickom e-shope predávané ako normálny denár Márie. Dobrá reakcia, je to fake.

Ano, ale to ze je to fake je jasne z toho ze je ikonograficky uplne mimo. Skopirovat normalny denar, neurobit ho tak kruhovo a pouzit spravne pismo tak ma vela zberatelov problem. Skus si ho poztiet este raz a nepozeraj na celkovy dojem, ale na uroven prevedenia detailov a zistis ze je spraveny velmi dobre. Ak nie je drahy kupil by som si ho aby som ho lepsie nastudoval.

Na druhý pohľad mi bolo všetko jasné, presne ako ty píšeš. No ja som v prvom momente, na rozdiel od teba, s nadšením utekal pozrieť do Lengyela. Je to evidentný fake a stal 40 eur, to sa mi nechce. Ale mám mini zbierku fálz denarov sv.Štefana a tam som jedno kupoval zámerne, aby som ho porovnal s pravým.

Prvé falzum denára (resp. poldenára - o tom možno neskôr) Štefana I. s opisom STEPHANVS REX a REGIA CIVITAS mám už 10 rokov a dostalo sa ku mne v takom zaujímavom konvolute za 50 eur. Je evidentne liate a váži až 2,1g, čo je cca 3-krát toľko, čo pravý. Neviem, z akého je kovu. Ak bol predlohou formy pravý denár, tak sa muselo jednať o skutočnú raritu, pretože je to kombinácia viacerých variantov, ktoré sú vzácne samé o sebe. Totiž v opise na averze sú obidve písmená S ležaté a retrográdne (naopak), písmeno E v REX (!) je tiež retrográdne a opis na reverze je celý retrográdny.

Bol to celkom dobrý kauf od známeho obchodníka. Konvolut som ale bral hlavne kvôli tej zlomenej a nalakovanej minci, ktorá vyzerá ako friesachský fenig. Zvyšok je len bonus.

Vláda Ondreja II. (1.polovica 13.storočia) je pravdepodobne najrozmanitejším obdobím arpádovského mincovníctva čo do typov mincových obrazov. Bolo tomu napríklad kvôli nútenej obnove peňazí (renovatio monetae), ale taktiež na územie Uhorska v rámci medzinárodného obchodu úspešne prenikala zahraničná mena aj v podobe firesachských fenigov. Tieto sa Ondrej II. tiež snažil napodobniť. Keďže sa jedná o mince bez opisu, tzv. nemé mince, možno ich do Uhorska priradiť len vďaka iným znakom. Ideálne ak sú nimi štátne symboly, ktoré boli v tomto období zároveň rodovým erbom vládnucej dynastie Arpádovcov.

Jedná sa o uhorskú napodobeninu friesachského fenigu, Huszár 242. Na averze medzi asi palmovými ratolesťami je štít s arpádovskými brvnami, pričom ide o jedno z prvých zobrazení tohto znaku na minciach. Je to veľmi vzácna razba, známa v niekoľkých exemplároch.

Žigmund Luxemburský, parvus, chyborazba - na averze chýba v jednom z polí orlica.
O tejto chyborazbe som písal už pre 8 rokmi ako o známej veci. Bol som prekvapený s akou skepsou som sa vtedy stretol. Niektorí kolegovia ju tam v náznakoch dokonca videli (alebo skôr chceli vidieť). Je to trochu pochopiteľné, pretože minca má veľmi jednoduchý obraz a chýba podstatná časť štátneho znaku.
Takže po 8 rokoch som narazil na kus, ktorý to potvrdil.

Sákriš, prehodili ma (cca 30 eur). Ale nemusím mať všetko dvakrát, že?
Ale nevadí, lebo od tohto predajcu sa mi podarila iná, omnoho zaujímavejšia minca. Až dorazí....

V štandardných katalógoch (Huszár, Unger) je táto minca (H-345) publikovaná ako obolus Štefana V. V novom katalógu (Lengyel) je už ale uvedená ako obolus Karola Róberta. Predpokladám, že hlavným dôvodom tejto zmeny sú ľalie v štíte a tie sú typickým znakom práve Karola Róberta, ktorý do Uhorska prišiel z talianskeho Neapolu. Dávno pred vydaním nového katalógu na toto upozornil Stredo ešte na starom fóre.
Aj v českom mincovníctve tohto obdobia sa objavila ľalia. Priniesli ju sem vlašskí finančníci z Florencie, ktorí sa podieľali na zavádzaní pražských grošov a túto značku (ľalia je v znaku Florencie) umiestňovali ako rubné znamienko za hlavou leva.
Už sa blížim k hypotéze, ale najprv teda ten obolus.

Denáre Václava III. mám kompletné podľa typov už nejaký ten piatok. Dnes mi ale pribudol posledný chýbajúci variant. Jedná sa o denár s harpyou, pred ktorou je ľalia. Pri mojej hypotéze vychádzam z predpokladov:
1. Ľalia sa v arpádovskom mincovníctve objavuje len výnimočne (napr. denár Štefana V., H-350), no nikdy nie ako značka. Navyše, ľalia v spojení s Přemyslovcami nedáva logiku. Na ich českých razbách sa síce objavuje, ale iba ako značka vlašských finančníkov na rube pražských grošov.
2. Na razbách Václava sa neobjavuje okrem tejto žiadna iná značka.
3. Takéto prevedenie ľalie je typické nielen pre Karola Róberta, ale aj pre razby ďalších anjouovských panovníkov (Ľudovít, Mária). Pre porovnanie ľalia ako súčasť značky na smolníckom groši.
Som presvedčený, že tento denár s Harpyou a ľaliou je mylne pripisovaný Václavovi. Tá ľalia tam by tam jednoducho nedávala vôbec žiadny zmysel. Logicky mi z toho vychádza, že je to razba Karola Róberta, ktorou nadviazal na posledné denáre Václava, no odlíšil ich pridaním svojej typickej značky - ľalie.

Nedá mi to, musím to spomenúť, keď som to sem dal. Na tom groši je skomolené meno samotného panovníka (MONETA KAORLI) a to už je veľká opovážlivosť. Za to mali rezača uvariť v kotli s olejom, ako sa to stalo zopár peňazokazcom (napr. Diepholzov mincmajster).

Přidám do bestiáře. Arpádovci to nejsou, ale doba zhruba odpovídá.
Breisgau 1200-1250 fenik



17mm a 0,36g
Tak tenký plíšek, že jsem se zařadil mezi sběratele papírových platidel.

Co to je za veverku?

Veverka nemá zobák. Tohle je gryf. Zajímavý kontrast dravčího zobáku a slavného etologického dětského schématu - roztomilá kulatá hlava a velké oko.

Pěkná pekelná slepka

sigur napsal:, ako sa to stalo zopár peňazokazcom (napr. Diepholzov mincmajster).

To jsem vůbec nevěděl. Kde se o tom dá něco dočíst?

Informáciu mám z blogu, ktorý písal Jirka Hána, konkrétne z článku Pádělek/nepádělek doby jagellonské:

"Nápadná podobnost diepholzských mincí s těmi českými, ale i jiných hraběcích ražeb s mincemi např. Brém, Münsteru nebo saskými, nebyla jistě náhodná. Většina sporné produkce mincovny v Diepholzu na přelomu 15. a 16. století byla realizovaná pod dohledem mincmistra Lamberta Vlemyncka. Když se nepřestávaly množit stížnosti na padělky, musela záležitost projednat městská rada v Osnabrücku, kde byl mezitím téměř již devadesátiletý Vlemynck usazen na odpočinku. Bývalý mincmistr byl z padělání peněz v diepholzské mincovně usvědčen a i přes jeho kmetský věk byl na osnabrückém tržišti v dubnu roku 1531 pro falšování mince popraven uvařením v kotli s olejem."

Pekelná slípka To je krásné pojmenování.
A hned pod tím uvaření v kotli.
V knize Atentáty na peníze, je kapitola Trest v mezích zákonné sazby. Taky drsné čtení. Dám to do odborné literatury.