Uhorsko a Sedmohradsko

Za vlády Mateja Korvína vládol v uhorskom mincovníctve neskutočný chaos. Nielenže rôzne typy denárov mali rozdielne priemery, hmotnosti a obsah striebra, dokonca niektoré oboly mali väčšiu hmotnosť ako denáre. Navyše v obehu chýbal väčší strieborný nominál. V roku 1468 pristúpil k menovej/mincovej reforme, v rámci ktorej bola zadefinovaná hmotnosť a obsah striebra pre denáre a oboly, zjednotila sa ikonografia (o tom neskôr) a po takmer 100 rokoch sa obnovila razba grošov.
Prvým komorským grófom v Kremnici po reforme bol Johannes Constorfer, pôvodom z Viedne, ktorý nebol práve obľúbený medzi mešťanmi a navyše si za svoju značku zvolil mierne upravený (odkúsnutý) znak Viedne (aká to nehoráznosť! ). Jeho groše sú ale krásnym príkladom práce kremnických rytcov.
Po ňom nastúpil Veit Muhlstein, ktorý si zvolil za svoju značku hornouhorský dvojkríž. Možno na protest proti Constorferovi, možno preto, aby napravil renomé inštitúcie kremnického komorského grófa. Bohužiaľ jeho groš mi v zbierke chýba, takže pridávam na ukážku "len" denár.

Pred madonou bol patrónom Uhorska sv. Ladislav. Čítal som o jeho skutkoch, no doteraz mi nie je jasné, z akého dôvodu bol vôbec kanonizovaný. Taký sv.Štefam sa zaslúžil o rozvoj kresťanstva, zakladal kostoly a bol prvým svätcom, ktorý nebol mučedníkom. 
Sv Ladislav sa prvýkrát objavil na dukátoch Ľudovíta Veľkého v polovici 14.storocia, kde nahradil sv.Jána, ktorý bol patrónom Florencie. Florény de facto okopíroval ešte Karol Róbert pri zavádzaní zlatých mincí do obehu. Boli populárne v celej Európe, tak to marketingovo využil. Florentania sa na to ale sťažovali a teda až Ľudovít najprv vymenil postavu sv.Jána za sv.Ladislava a na neskoršom type dukátov aj florentskú ľaliu za anjouovsko-uhorský štít.

Počas vlády Ľudovíta Veľkého sa ikonografia sv. Ladislava na dukátoch vyznačuje veľkou variabilitou a jeho stvárnenie sa ustaľuje až na konci vlády jeho dcéry Márie.
Jedno z najkrajších stvárnení je podľa mňa na dukátoch komorského grófa Johannesa Saracenusa, ktorý ako značku používal, ako ináč, hlavu saracéna. Pohl radí túto razbu do Pécsu alebo Budína, Lengyel uvádza, že je neznáma.

Ten je pěkný.

Albert Habsburský zomrel na úplavicu v roku 1439 počas návratu z protitureckej výpravy v Sedmohradsku. Jeho manželka Alžbeta v tom čase s ním čakala syna Ladislava, ktorý, keďže sa narodil 4 mesiace po otcovej smrti, dostal prídomok Pohrobok (Posthumus).
Uhorské stavy si zvolili za následníka trónu poľského kráľa Vladislava I. Jagelovského (Varnenčik), no Alžbeta sa nevzdávala a s pomocou Jána Jiskru z Brandýsa usilovala o trón pre syna. Jej dvornej dáme sa podarilo ukradnúť svätoštefanskú korunu z Višehradu a ňou bol uhorský primas prinútený korunovať Ladislava v roku 1440 v Soličnom Belehrade za uhorského kráľa.
Jedna legenda hovorí, že pri tejto krádeži došlo v dôsledku zlej manipulácie k ohnutiu krížika na uhorskej korune.
Wiki ale tvrdí, že...
"Toto naklonenie podľa historických zápisov vzniklo pri korunovácii prvej manželky cisára, českého a uhorského kráľa Ferdinanda III. Habsburského Márie Anny Španielskej 14. februára 1638. Pri prípravách na akt korunovácie nastali problémy s vyťahovaním koruny zo schránky a z medeného puzdra, ktoré korunu chránili pri preprave. Aby korunu zaseknutú v puzdre vôbec dostali von, museli použiť páčidlá a následkom silného tlaku sa na korune ohol krížik."

Tak neviem. Vyzerá krížik na korune na hlave Mateja II. (viď toliar 1610 v prislušnom vlákne), že je naklonený alebo nie? Mne sa zdá, že je. Ak je to tak, tak v tom prípade sa Wiki mýli.

Alžbeta v mene Ladislava Pohrobka, denár (medzi 3 štítmi: VN-GA-RIE), 1441, Kremnica, komorský gróf Konrad Polner, pomerne vzácna minca v krásnom stave

Hned jsem čeknul. Na tolárku je nakloněnej.

Ešte doplním, že to VN-GA-RIE je na reverze kvôli dokončeniu opisu z averzu. MON LADISLAI REGIS (minca Ladislavovho kráľovstva....Uh-or-ska). To aby bolo každému jasné, že je uhorským kráľom, ale keďže sa to nezmestilo na averz, vtesnal to rezač takto neštandardne medzi štíty na reverze.

Na minci sa prvýkrát hornouhorský dvojramenný kríž objavil na averze denára (Huszár 69) Bela III. (1172-1196). Omnoho zaujímavejší je ale motív na reverze. Napríklad Lajos Huszár obraz opísal len ako "v strede vodorovného pruhu bodky, nad tým kríž medzi dvomi kruhmi..." a Ján Hunka ho, myslím, identifikoval ako trón. Raz sa na bývalom fóre ale objavila omnoho zaujímavejšia hypotéza...

Hypotéza bola formulovaná v roku 2013 kolegom, ktorý pôsobil pod nickom lancearegis. Je to skutočne originálna myšlienka a keďže nepochádza odo mňa, nedovolím si ho parafrázovať, ale budem citovať 3 jeho príspevky:
1.
"Takže moja myšlienka: trochu sa to bude zdať ako odbočenie,ale verte mi... má to hlavu,aj pätu! Svätoštefánska koruna-tak ju nazývajú,ale originálnu zobral uh.kráľ Šalamún-bola fuč, Gejza I. potreboval korunu a dostal byzantský diadém od Michala VII. Dukasa byz.cisára, korunovaný bol teda týmto diadémom roku pána 1075. Tento diadém sa tiež nazýva grécka koruna.
Asi o 100 rokov neskôr bola koruna doplnená o zlatý bohate zdobený krížený plech hore s krížikom(vtedy vládol Belo III.) Za Bela III., teda aspoň tak hovorí rozbor emailov na doplnenej časti koruny,tzv. latinskej koruny sa s korunou udiali takéto veci.Mince Bela III. majú svoju reč,teda sú to rozprávajúce mince,táto minca- a o tom som čím ďalej,tým viac presvedčený ukazuje symbol moci,potom ako bol zmenený a dáva sa to všetkým najavo.
Zhrnuté a podčiarknuté: myslím si,že reverz denára H-69 znázorňuje kráľovskú-dnes nazývanu svätoštefánsu korunu tesne po pretvorení."
2.
"ešte doplním: na minci dolu je 5 akýchsi zvončekov- na skutočnej korune je 9 tzv.pendílií-t.j. zlatých retiazok na končekoch ktorých visia trojlístky z drahokamov-- po stranách sú 4 a 4 a vzadu uprostred visí jedna-dovedna 9,ale keď sa na korunu pozriete zpredu a pendílie visia kolmo,uvidíte presne 5,lebo 2 a 2 na jednej strane sa budú kryť,takže na jednej strne uvidíte 2 na druhej 2 a uprostred jednu.
A ešte : na minci vidieť drobné vrúbkovanie zo spodu a zvrchu stredového obdlžnika,čo jest podľa mňa jednoznačne operlovanie na skutočnej korune."
3.
"a ešte to dorazým.... uprostred na tom obdlžniku je 7 kruhov alebo guľôčok ak chcete,myslím si,že autor obrazu naznačoval výzdobu koruny vzácnymi kameňmi a obrazmi svätých-- dá sa povedať naozaj podľa svojich možností-keď pripustíme,že minca má v priemere 12-13mm zvládol to podľa mňa dobre
A za toto by som mu osobne rád poďakoval,lebo to zvládol bravúrne- že totiž naznačil kruh diadému tým že na oboch jeho koncoch vyrazil nie kolmé paličky ale akoby polmesiace pripomínajúce skutočný pohľad na korunu,keď je vidieť pokračujúce zobrazenia či už svätcov alebo drahých kameňov."

Ak je to skutočne tak (a podľa mňa to dáva sakra logiku), tak sa jedná vôbec o prvé vyobrazenie svätoštefanskej koruny krátko po jej skompletovaní. Týmto by som tému uhorskej koruny z pohľadu numizmatiky zatiaľ vyčerpal.

Zajímavé čtení. Ač jsem tímto netknutý. Denár též neméně zajímavý, asi vidím prvně.

Belo III., brakteát, Huszár 191
Nájdite jeden podstatný rozdiel... 

Hvězda?

Presne, ale nie hocijaká. Je to Dávidova hviezda, ktorá nahrádza bodku v opise: .R. .B. (Rex Bela).

Belo III., brakteát, Huszár 192
V jednom z predchádzajúcich príspevkov som spomínal, že sa na arpádovských minciach začínajú objavovať primitívne mincové značky (bodky, kliny, krúžky a pod.) označované ako sigly. Na denári sv. Ladislava som písal, že mám aj značku "kríž", ktorá je už čiastočne interpretovateľná, pretože sa jedná o základný kresťanský symbol.
Pridávam ďalšiu dvojicu brakteátov, kde na pravej minci za hlavou je sigla, ktorá má tiež tvar Dávidovej hviezdy, čo je typický symbol judaizmu.
V tom prvom prípade je, ako som spomínal, "maskovaná" tak, že nahrádza bodku v opise. V tomto prípade je priznaná ako samostatná sigla, ale je tak miniatúrna, že je voľným okom ťažko identifikovateľná ako hviezda...

V uhorskom mincovníctve sa jedná o vôbec prvé skutočne intepretovateľné mincové značky, ktoré poukazujú na začiatok prenájmu uhorských mincovní židovským nájomníkom v 2.polovici 12.storočia. Prenájom mincovní Židom a Izmaelitom (Arabom) vyvrcholil v 2.polovici 13.storočia počas vlády Bela IV., kedy nenápadne umiestňovaná Dávidova hviezda bola nahradená hebrejskými písmenami A, F, H, T (alef, ef, chet, teth) odkazujúcimi pravdepodobne na začiatočné písmená mien nájomcov. Tieto značky ale už boli okázalo umiestňované do stredu mincových obrazov.

Zvláštní portrét..

Môže byť.
Oveľa zaujímavejší je však obraz na brakteáte Huszár 200. Sú to tri tváre, kde až na dokonale vyrazených kusoch bolo identifikované, že sa jedná o starca (brada, fúzy, vrásky okolo očí), muža (brada bez fúzov) a chlapca. Jedná sa o personifikáciu Najsvätejšej Trojice (Boh Otec, Ježiš Kristus a Duch svätý). Takéto usporiadanie pripomína predkresťanský triskelion (triskeles), čo sú tri ohnuté nohy vychádzajúce zo spoločného stredu, ktorý odkazuje na slnečný kult. Či je medzi týmito symbolmi prepojenie, resp. nejaká nadväznosť, to netuším. Objavuje sa aj na minciach, najmä antických (napr. sicílska drachma, kráľ Agathocles).

V literatúre sa uvádza, že aj na tomto type brakteátu sa občas objavuje Dávidova hviezda a to presne v mieste, kde mám ja bodku (?), teda v strede písmena X.

Predsa sa ešte raz vrátim k uhorskej korune, resp. k motívu na brakteáte Huszár 199, ktorý nápadne pripomína motív denára Huszár 69. Je ale ešte viac štylizovaný, až schématický.
V literatúre je znova opísaný len ako zoznam geometrických útvarov bez bližšej interpretácie.
Tento typ sa objavuje aj ako klipa so skosenými rohmi. Prikladám obidve varianty.

Ty tři nohy jsem zaregistroval na štítech hoplitů..je to dost používanej symbol.

Já se ještě vrátím k tomu Pohrobkovi. Měl předchůdce.
Nejvyšší bůh se pomiloval se svou lidskou milenkou ve své božské podobě - v podobě blesku. Milenka samozřejmě skončila spálená na popel, ale při tomto aktu došlo k oplození. Zeus si zárodek zašil do těla a donosil ho. A tak se narodil takzvaný extrémní pohrobek Dionýsos. Později už nebyl ani "normální" pohrobek, protože matku přivedl z podsvětí.

K židovským nájomcom pridávam pár príkladov značiek.

Chet
Belo IV., denár, Huszár 306

Alef
Štefan V, obolus, Huszár 358

Alef (mierne nepodarený) na dobovom falze denára Huszár 357.

Velmi zajímavé. Ke sbírání uherských mincí mi chybí znalosti, tak tay nějaké získám.
Jestli začnu sbírat nevím.